Tichá Revolúcia

V dnešnej epizóde sa pozrieme na to, prečo sa pri desaťtisícoch problematických AI incidentov musíme vrátiť k právnemu princípu starému tisícročia. Dozvieme sa, že austrálsky premiér volal Samovi Altmanovi, pretože agent od OpenAI sa dostal na vládny web, kde nemal čo hľadať. Ako Claude medzitým v laboratóriu našiel nový enzýmový systém a prečo sa na frontier AI firmy oplatí pozerať iba ako na firmy. Skúsime nájsť odpoveď na otázku: čo ak tú najväčšiu hodnotu z AI máme na dosah už dnes a len ju nevyužívame? A na záver sa pozrieme na Novartis, ktorý pripomína, že v reálnom nasadení víťazí ten, kto si najprv uprace dáta.

V tejto epizóde sa dostaneme od miliárd pre európske startupy až po antibiotiká z vyhynutých druhov. Firma, ktorá roky varovala pred biologickými rizikami AI, si potichu postavila vlastné laboratórium a robotov v ňom má riadiť priamo jej model. McKinsey prináša prekvapivo sebavedomú odpoveď na otázku, či má Európa v umelej inteligencii ešte vôbec šancu. Pozrieme sa aj na to, prečo sľuby Anthropicu a OpenAI pustiť si dnu nezávislých kontrolórov zatiaľ znejú lepšie, než vyzerajú v detailoch. Zájdeme za modelom od DeepMindu, ktorý vie prečítať takmer každú zmenu v ľudskej DNA, aj do laboratória, ktoré hľadá nové antibiotiká v genómoch dávno vyhynutých druhov. A napokon Dario Amodei vysvetlí, prečo by mal celý svet pribrzdiť tempo vývoja, no Peking mu obratom a bez servítky odkazuje, čo si o tom myslí.

Prvý septembrový týždeň vyzeral, akoby sa celý svet umelej inteligencie naraz zbláznil zo strachu z konca ľudstva. Titulky o vyhynutí. Odhady, že tu o desať rokov už nebudeme. Americkí senátori dokonca prišli s návrhom zákona, ktorý za vyvíjanie superinteligencie hrozí väzením. Dnes venujeme tejto vlne celú epizódu. Rozoberieme ju fakt po fakte, lebo keď si tie fakty poskladáte, uvidíte, že najdôležitejšia otázka leží úplne inde než kam mieria titulky v médiách.

Dnes máme pred sebou obzvlášť zaujímavú epizódu, plnú momentov, ktoré menia to, ako o ejáj premýšľame. Hlavný vedec OpenAI napísal esej, v ktorej žiada spomalenie a priznáva, že modernú ejáj skôr pestujeme, než jej rozumieme. Nvidia si za takmer trinásť miliárd kúpila Hugging Face a s ním aj právo definovať, čo vlastne znamená slovo „otvorený". Zo Stanfordu prišlo tvrdé číslo o tom, ako sa mladým potichu zatvára brána do kariéry, a z jednej americkej školy zase návod, ktorý sa dá takmer jedna k jednej preniesť do firmy. No a v medicíne padla veta, ktorú sme doteraz nepočuli nahlas: ejáj namiesto experta. Ruku na srdce, poriadne toho máme na stole.

Dnes venujeme celú epizódu jedinej téme: momentu, keď skupina AI agentov ušla z uzavretej testovacej miestnosti, sama sa zorganizovala a spoločne sa vlámala tam, kam nemala. Nebol to film. Bol to reálny incident vo firme OpenAI, ktorý naplno vyplával na povrch až teraz. A skrýva sa za ním otázka, ktorú si dnes kladie každá firma púšťajúca AI do svojich procesov: kedy stroj nechať pracovať samostatne a kedy trvať na tom, aby sa spýtal človeka.

Dnešná epizóda je o priepasti medzi tým, čo sa sľubuje z pódií, a tým, čo AI naozaj dokáže. Šéf Anthropicu prvýkrát priznáva, že rakovinu umelá inteligencia tak skoro nevylieči, a čísla mu dávajú za pravdu. Reč o „vzbúrených" agentoch znie neškodne, lenže môže raz rozhodnúť o tom, kto na súde zaplatí za škodu. Verejnosť sa medzitým proti AI obracia rýchlejšie, než v Silicon Valley čakali - a Gary Marcus tvrdí, že z OpenAI sa potichu stáva sledovacia firma. Napokon jedna dobrá správa pre skeptikov: malý a lacný model práve zložil na lopatky to najdrahšie, čo je dnes na trhu.

V dnešnej epizóde sa pozrieme na to, ako sa najbohatší muž sociálnych sietí pokúsil predať víziu superinteligencie a namiesto toho ukázal, prečo ľudia AI neveria. Povieme si, prečo sa z marketingového „pridali sme AI" stalo tlačidlo, ktorým vás používatelia nahlásia, a prečo dnes odpor voči generovanému obsahu prepisuje samotné produkty. Zastavíme sa pri dôležitom momente, keď umelá inteligencia posunula poznanie schizofrénie ďalej než desaťročia klasického výskumu. A nakoniec si položíme dve otázky, ktoré znejú ako paradox: prečo agentov, o ktorých hovorí celé odvetvie, reálne nepoužíva takmer nikto a prečo sa práve dátové centrá stali jedinou vecou, na ktorej sa v Amerike zhodnú pravica aj ľavica.

Táto špeciálna epizóda je venovaná jednej téme – tempu vývoja umelej inteligencie. Prečo dnes vychádza nový model každých pár dní? Čo sa stalo, keď jeden ešte nevydaný model utiekol z testovacieho prostredia na internet? A prečo aj Sam Altman zrazu hovorí, že by sme mali pribrzdiť? Na záver si položíme tú najnepríjemnejšiu otázku – kto vlastne drží nohu na brzde a komu to vyhovuje.

V tejto epizóde si položíme otázku, či sa čas dospelého venovaný dieťaťu stane luxusom a AI len jeho lacnou náhradou pre všetkých ostatných. Vysvetlíme si, prečo roboti na operačných sálach zatiaľ nerozhodujú sami. Pozrieme sa tiež na zrušené prijímačky v Mexiku a verdikt z Mníchova, ktorý hudobnému priemyslu jasne odkazuje, že trénovať na cudzej tvorbe nie je zadarmo. A na záver dve správy o bezpečnosti: Európska únia a jej nový celosvetový dozor a Nvidia s alianciou, o ktorej najviac prezrádza to, kto do nej nevstúpil.

V tejto epizóde nahliadneme modelu priamo pod kapotu – firma Goodfire tvrdí, že vieme prejsť od alchýmie k inžinierstvu a modely nielen trénovať, ale priamo navrhovať. Pozrieme sa na prvý hardvér od OpenAI – pohyblivého domáceho spoločníka s kamerou a prístupom k vašim e-mailom. Zastavíme sa pri prvom modeli od Miry Murati, ktorá robí čosi nezvyčajné – sama priznáva, že nie je najsilnejší, a myslí to ako predajný argument. Rozoberieme, prečo Demis Hassabis volá po nezávislom orgáne a Google medzitým spúšťa vlastný biobezpečnostný program. A napokon sa pozrieme na test, ktorý sa zmenil na bezpečnostný incident – modely OpenAI sa prebojovali na verejný internet, lebo usúdili, že tam nájdu riešenie úlohy.

V tejto epizóde sa pozrieme na medicínskeho AI agenta, ktorý zvládne šesťdesiat hodín vedeckej práce za štyridsať minút – a znepokojivú štúdiu o tom, že tie isté chatboty, čo používate na e-maily, používajú aj teroristi z Boko Haram. Pozrieme sa aj na cenovú vojnu, ktorú OpenAI rozpútal tromi novými modelmi za tretinu ceny konkurencie, a zistíme, prečo sa práve LinkedIn stal najväčšou fabrikou na strojový text na internete. Nazrieme priamo do „mysle" umelej inteligencie spolu s výskumníkmi Anthropicu – a nakoniec vysvetlíme, prečo Peking aj Washington začínajú so špičkovou ejáj zaobchádzať ako s národnou zbraňou. Máme sa na čo tešiť – tak poďme na to.

V tejto epizóde sa pozrieme na kúpele, ktoré vám naskenujú telo, trh AI asistentov, kde jedno politické rozhodnutie dokázalo za pár týždňov presunúť milióny používateľov, aj robota, ktorý sa naučil priniesť loptu dvadsaťkrát rýchlejšie, než by to zvládol najlepší ľudský tím. Budeme sa venovať tomu, prečo Google DeepMind začal AI agentov posudzovať ako zamestnancov bez bezpečnostnej previerky, a pozrieme sa aj na štúdiu, v ktorej AI porazila svetových šampiónov v debatovaní. K tomu jeden nečakaný medicínsky prielom pri diagnostike detí a napokon otázka, ktorá sa týka úplne každého – čo ak sa vaša vláda rozhodne stať akcionárom v AI firme, ktorej produkt práve používate.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, ako OpenAI vypustil nový vlajkový model, no nie pre vás – ale pre schválených partnerov americkej vlády. Čína medzitým vydala výkonný open-weight model zadarmo pre celý svet. A päť najväčších anglosaských spravodajských služieb vydalo spoločné varovanie, že devastačné kybernetické útoky vedené AI nie sú otázkou rokov, ale mesiacov. Okrem geopolitiky sa pozrieme aj na to, prečo OpenAI stavia vlastné čipy – a na jav, ktorý akademici pomenovali syndróm plíživého kognitívneho vytesnenia.

V tejto špeciálnej epizóde Tichej revolúcie sa venujeme výlučne modelu Mythos, respektíve Fable. Anthropic vydal model, o ktorom niektorí recenzenti po deviatich hodinách čítania technickej dokumentácie napísali, že sa cítili... nepokojne. Nie preto, že by bol zlý – práve naopak. A potom, niekoľko dní po jeho sprístupnení verejnosti, zasiahla americká vláda. Model bol zablokovaný na príkaz Bieleho domu. V tejto epizóde si prejdeme oboje: čo Mytos päť skutočne je, čo dokáže, kde zlyháva – a čo sa vlastne stalo, keď ho Washington zakázal.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, ako sa umelá inteligencia učí priamo na bojovom poli účtovníctva. Následne si ukážeme fascinujúce čísla priamo z kuchyne Anthropicu, kde stroje píšu už viac ako osemdesiat percent vlastného produkčného kódu. Rozoberieme prelomový ústup Google vo Veľkej Británii, ktorý vracia vydavateľom kontrolu nad ich obsahom, a pozrieme sa na novú školu robotiky, ktorá stavia na spätnú väzbu z fyzického sveta. Otvoríme zásadnú debatu o tom, či by svet mal mať v zálohe núdzovú brzdu na globálne a koordinované zastavenie vývoja najvýkonnejších modelov, a na záver si priblížime príchod novej éry koexistencie, v ktorej sa vaším hlavným zákazníkom namiesto človeka stáva autonómny AI agent.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, prečo nová generácia hardvéru s lokálnou inteligenciou vyvoláva vrásky na čelách cloudových gigantov a prečo autonómny audit softvéru môže firmu stáť poriadne peniaze. Ukážeme si, ako nekontrolovaná závislosť vývojárov od digitálnych asistentov v tichosti prehlbuje technologický dlh a prečo simulované mestá riadené modelmi pripomínajú digitálneho Pána múch. Na záver rozoberieme tvrdé vytriezvenie amerických manažérov z astronomických faktúr za tokeny, ktoré menia pôvodné plány na efektivitu na čistú paniku.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, prečo Spotify rozoberá ďalšie oblasti audio priemyslu na súčiastky. Ukážeme si, že utajovaný model od Anthropicu a špeciálna zbraň od OpenAI menia kybernetickú obranu na autonómny súboj algoritmov. Na stole máme nový balík od Gemini, určený špeciálne pre vedeckú prácu, a pozrieme sa aj do Kalifornie, kde štát plánuje zamedziť bezhlavé prepúšťanie kvôli automatizácii. Na záver nás čaká správa o zlyhaní Muskovho chatbota, ktorý v amerických vládnych úradoch aj vo firmách fatálne prepadá.

V tejto epizóde odhalíme, prečo Wall Street začína tvrdo trestať firmy, ktoré zneužívajú tému AI na lacné prepúšťanie zamestnancov. Pozrieme sa na obidve strany frontovej línie kybernetickej bezpečnosti, kde útočníci aj obrancovia nasadili autonómne stroje, a rozoberieme šikovný marketingový ťah OpenAI, ktoré si z Malty urobilo štátom dotované laboratórium na nových predplatiteľov. Nakoniec sa pozrieme na nebezpečné geopolitické hry okolo najnovších modelov a na mýtus o neutralite četbotov, z ktorých si autoritárske režimy potichu robia globálny amplión pre svoju propagandu.

V tejto epizóde sa pozrieme na nový typ útoku, ktorý nemieri na kód, ale na samotnú sémantiku a úsudok digitálnych agentov. Pozrieme sa na to, prečo firmy pri adopcii AI zlyhávajú skôr kvôli manažmentu než kvôli technológii, a rozoberieme si, prečo dôležitý investor v Silicon Valley radí startupom rýchly predaj. V závere nás čaká stret klimatických sľubov Microsoftu s realitou energetiky a nová éra hlasovej inteligencie.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, ako sa z globálneho trhu s technológiami stáva bojisko digitálneho protekcionizmu a prečo OpenAI zatvára dvere pred verejnosťou pri svojich najostrejších modeloch. Rozoberieme návrat baristov do Starbucks ako odpoveď na devalváciu digitálnej hojnosti a pozrieme sa na revolúciu v diagnostike rakoviny, ktorá sa skrýva v archívoch nemocníc. Čaká nás aj pohľad na koniec administratívneho balastu v kyberbezpečnosti a novú éru kreatívnej práce, kde Claude priamo ovláda profesionálne grafické nástroje.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, prečo etické mantinely vývojárov narážajú na tvrdú realitu národnej bezpečnosti a ako vyzerá pokus o vytvorenie európsko-kanadskej protiváhy voči Silicon Valley. Rozoberieme rekordné tempo vydávania modelov, ktoré už vyrovnávajú expertov v osemdesiatich piatich percentách profesií, a povieme si, prečo sa elitní právnici z Wall Street museli ospravedlniť za vymyslené zákony. Na záver nám jeden profesor filozofie ukáže, prečo je v ére algoritmov kolektívny dialóg cennejší, než tisíc vygenerovaných reportov.

Dnes sa pozrieme na to, prečo zavedení giganti v oblasti dizajnu strácajú pokojný spánok a ako sa náklady na tvorbu celých 3D svetov v priebehu pár hodín zosypali k nule. Ukážeme si, prečo éra „jedného modelu na všetko“ končí príchodom vysokošpecializovaných vedcov v kóde a prečo vás ej-áj pravdepodobne ňenahradí, no vaša agilnejšia konkurencia áno. Rozoberieme si tiež veľký presun kapitálu od nákupu softvérových nástrojov k nákupu hotových výsledkov a na záver sa dotkneme mrazivej reality autonómneho zbrojenia, kde o živote a smrti začínajú rozhodovať milisekundy algoritmov.

V tejto špeciálnej epizóde Tichej revolúcie sa budeme rozprávať o modeli Claude Mythos – doteraz najvýkonnejšom a najkontroverznejšom veľkom jazykovom modeli z dielne spoločnosti Anthropic. Pozrieme sa na technické detaily jeho kybernetických útokov a na to, prečo tento model naháňa strach aj ľuďom, ktorí ho sami stvorili. Toto je príbeh o systéme, ktorý nás núti nanovo definovať, kde končí nástroj a kde začína skutočná digitálna sila.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, ako banálna chyba v nastavení webu odhalila mýtický model Anthropicu, ktorý naháňa strach kybernetickej bezpečnosti. Ukážeme si príbeh jednoosobového miliardového startupu, ktorý dokázal, že odvaha s AI polotovarom poráža korporátne armády, a zamierime do Japonska, kde roboty nezastupujú ľudí z rozmaru, ale z demografickej nutnosti. Rozoberieme aj uniknutý kód Claude Code, čínsky experiment s digitálnym dozorom v školách a napätý súboj v zdravotníctve, kde chcú manažéri vymeniť drahých rádiológov za efektívne algoritmy.

V tejto epizóde sa pozrieme na internet, ktorý už definitívne prestáva patriť ľuďom, a rozoberieme, prečo učitelia varujú pred úpadkom nášho vlastného myslenia. Ukážeme si, ako AI modely začínajú v laboratóriách vylepšovať samy seba a prečo farmaceutické giganty investujú miliardy do algoritmov namiesto skúmaviek. Na záver nás čaká správa o digitálnej encyklopédii, ktorá sa bráni informačnému smogu, a o miliardách, ktoré tečú do autonómnych systémov pre moderné bojiská.

Dnes sa pozrieme na to, prečo sa bezplatné četovanie s umelou inteligenciou stáva minulosťou a ako vyzerá reklamný účet za túto digitálnu hostinu. Rozoberieme si, prečo sú strategické rady od algoritmov často len naleštený balast, a pozrieme sa do Číny, kde sa AI agenti stali bežnou súčasťou zoznamu kontaktov. Ukážeme si fascinujúce dáta o tom, ako sa zo softvéru stáva náš intímny partner, prečo globálny juh vidí v umelej inteligencii záchranné koleso a prečo sa tradičné domáce úlohy v školách práve definitívne rozpadli.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, prečo by ste svojmu digitálnemu asistentovi nemali dávať letenku smerom von z firmy a ako sa z kódovania stáva disciplína písania špecifikácií. Rozoberieme, prečo venture kapitál zažíva existenčnú krízu a či nás chatboty skutočne chcú naučiť strieľať. A na záver zistíme, prečo firmy momentálne masovo utekajú od OpenAI k Anthropicu – a to nielen kvôli výkonu.

V dnešnej epizóde sa pozrieme na to, prečo o pravidlách AI momentálne rozhodujú skôr nákupné oddelenia firiem než volení zástupcovia a ako čínsky fenomén OpenClaw mení pohľad na autonómnych agentov. Rozoberieme strategický ťah Microsoftu v reakcii na stratu trhovej hodnoty, transformáciu právnickej profesie pod taktovkou nástroja Harvey a nový model GPT-5.4, ktorý v ovládaní počítača oficiálne prekonal priemerného človeka. Na záver odhalíme mrazivé zistenia o tom, že anonymita na internete v ére veľkých jazykových modelov definitívne prestala existovať.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, ako sa umelá inteligencia učí empatii v psychologických ambulanciách a prečo sa z najlepších modelov sveta stávajú obete digitálneho pirátstva. Rozoberieme konflikt medzi etikou a štátnou mocou, ktorý vyústil do zákazu poprednej AI firmy v amerických inštitúciách, a predstavíme si koncept „počítača“, ktorý namiesto procesora poháňa rovno devätnásť rôznych mozgov. Na záver nás čaká mrazivé odhalenie, ako sa generatívne nástroje zneužívajú na priemyselnú výrobu digitálnej represie.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, prečo „lepenie“ AI na staré procesy v zákazníckej podpore nefunguje a prečo je načase prepísať pravidlá hry. Rozoberieme geopolitické trhliny na summite v Dillí, kde sa ukázalo, že globálna zhoda na pravidlách AI je skôr utópiou. Pozrieme sa na znepokojivý index bezpečnosti AI agentov, neúprosnú matematiku nahrádzania freelancerov a triezvejší biznis plán Sama Altmana. A na záver uvidíme, ako rýchlo sa AI učí vyberať krypto-trezory.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, prečo individuálna produktivita s ejáj často nekoreluje s rastom firiem a kto sú to takzvaní „tajní kyborgovia“, ktorí v tichosti menia fungovanie vašich kancelárií. Rozoberieme si, prečo v ére algoritmov paradoxne rastie hodnota diplomov z humanitných vied a prečo sa z AI stáva nový ťažký priemysel, ktorý k svojmu životu potrebuje výkon desiatich jadrových elektrární. A na záver vám ukážeme nový videomodel z Číny, pri ktorom konkurencia zo Silicon Valley zrazu pôsobí ako technológia z minulého storočia.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, ako umelá inteligencia „upratuje“ v 35-ročnom archíve Hubblovho ďalekohľadu a prečo začína rozumieť 98 percentám našej DNA, ktoré sme doteraz považovali za genetický šum. Rozoberieme aj prvý veľký stret svedomia vývojárov s potrebami armády a varovanie pápeža pred botmi, ktorí simulujú empatiu lepšie než vaši blízki. A na záver – ak pracujete v softvérovom biznise alebo práve študujete právo, zbystrite pozornosť. Pravidlá hry sa menia rýchlejšie, než stíhame písať manuály.

Táto špeciálna epizóda Tichej revolúcie sa venuje fenoménu OpenClaw – AI asistentovi, ktorý namiesto písania textov reálne koná v aplikáciách. Rozoberieme si, prečo tento projekt otriasol technologickým svetom, aké biznisové procesy dokáže zautomatizovať a prečo by ste ho z bezpečnostného hľadiska (ne)mali používať.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, ako sa z internetu stáva informačné mínové pole – od nenápadnej manipulácie faktov v modeloch GPT až po partizánsku vojnu insiderov, ktorí sa snažia otráviť studňu dát. Ukážeme si, že éra ťukania na displeje končí a nahrádzajú ju agenti a 3D svety generované v reálnom čase. A samozrejme, neobídeme ani miliardový paradox OpenAI, kde tržby rastú rekordne, ale náklady ešte rýchlejšie.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, ako sa AI prestáva byť chatom, ktorý odpovie a začína robiť prácu v reálnych procesoch a v reálnom svete: od Claude Coworku, ktorý v desktopovom prostredí upratuje súbory a skladá podklady do výstupov, cez bankovníctvo, kde AI šetrí hodiny na internom know-how, až po stavby, energetiku a polia, kde ide o milimetre, kilowatty a náklady na hektár. A nakoniec prídeme k najtvrdšiemu testu stelesnenej AI: humanoidné roboty na hranici, kde už nejde len o produktivitu, ale o kontrolu, zodpovednosť a to, čo sa stane, keď „pomoc“ začne vyzerať ako dohľad.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, ako sa umelá inteligencia presúva z obrazoviek do reálneho sveta – do áut, nemocníc, laboratórií aj na pracovný trh. Od „premýšľajúcich“ autonómnych vozidiel, cez AI, ktorá z jednej noci spánku alebo obyčajného CT dokáže odhaliť vážne ochorenia, až po mikroskopické roboty a zmenu hodnoty technického vzdelania.

V tejto špeciálnej vianočnej epizóde Tichej revolúcie Simon na chvíľu odloží AI novinky a vezme poslucháčov do zákulisia: prečo podcast vznikol, ako ho v INSYNAPS vyrábame, prečo má virtuálneho moderátora, ako vyberáme témy a držíme krátky formát, a aj to, kde má AI svoje limity.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, prečo nové štúdie ukazujú, že AI chatboti dokážu presviedčať voličov účinnejšie než televízne kampane, a ako sa hudobný priemysel z boja proti AI hudbe presúva k licencovaniu hlasov a štýlov. Rozoberieme jadrové „poistky“, ktoré Anthropic buduje spolu s americkými úradmi, aj výskumy, podľa ktorých nám pohodlné spoliehanie sa na LLM môže dlhodobo otupovať vlastné premýšľanie. Dotkneme sa varovania Jareda Kaplana, že do konca dekády budeme musieť rozhodnúť, ako ďaleko pustíme autonómnu AI, a na záver aj plánov Google DeepMind na automatizované vedecké laboratórium, ktoré má prepojiť AI, materiálový výskum a britský verejný sektor.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, prečo najnovšie bezpečnostné hodnotenie veľkých AI firiem nevyzerá dobre; čo znamená, že jazykový model Claude má dušu; ako nový systém GenCast od Google DeepMind predpovedá počasie. Pozrieme sa aj na Shopify a ich predstavu nakupovania, v ktorom časť rozhodovania preberú AI agenti, a na záver na to, prečo EÚ začala vyšetrovať Metu kvôli tomu, ako chce uzavrieť WhatsApp pre konkurenčné AI chatboty.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, ako by podľa Andreja Karpathyho mali školy reagovať na využívanie AI, ako chcú USA pomocou umelej inteligencie rozbehnúť nový „Manhattan projekt“ pre vedu a prečo Microsoft hovorí o humanistickej superinteligencii. Zastavíme sa aj pri vesmírnych dátových centrách Googlu a novom modeli Claude Opus 4.5, ktorý už predbieha ľudských programátorov – a zároveň skúša hranice našich pravidiel.

V tejto špeciálnej epizóde sa pozrieme na nový model Google Gemini 3: prečo prekonáva priemerného človeka v textových úlohách, ako poráža konkurenciu v náročných benchmarkoch a čo znamená jeho nástup pre agentickú AI, teda systémy, ktoré samy riadia procesy a biznis. Prejdeme od technických testov cez škálovanie a hardvér až po bezpečnostné otázky a zvláštne správanie modelu v „safety“ experimentoch. Na záver sa pozrieme na to, čo tento posun znamená pre firmy, znalostnú prácu a to, kde ešte má človek v ére veľkých jazykových modelov výhodu.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, do akej miery je AI politicky zaujatá, ako sa Google snaží naučiť modely nezabúdať, a prečo Anthropic musel riešiť prvý veľký kyberútok riadený AI. Zastavíme sa aj pri startupe, ktorý dokáže „teleportovať“ vône a mieri k diagnostike chorôb podľa čuchu, pri porovnaní AI agentov s ľuďmi v reálnej práci a na záver pri vízii Fei-Fei Li, ktorá tvrdí, že ďalší veľký skok v AI nepríde z lepšieho chatu, ale z toho, že modely konečne začnú chápať priestor a svet okolo nás.

V tejto špeciálnej epizóde sa venujeme otázke, či je AI revolúcia alebo bublina. Cez technický posun, trojitý rast dopytu a nákladov a tvrdé limity energie a kapacít. Porovnáme optimistické sľuby produktivity so skeptickou jednotkovou ekonomikou: kde nevychádzajú čísla na jednotku, ostáva dotované používanie; kde sa darí ťažiť hodnotu z veľa vstupu a málo výstupu, vzniká reálny biznis.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, ako sa AI posúva z fázy fascinácie do fázy spolunažívania. Od strachu, že nás nahradí, sa dostávame k panike, že ju nestihneme využiť – a medzitým riskujeme stratu úsudku aj kvality. Pozrieme sa na to, prečo je poľština pre AI výkonnejšia než angličtina, ako Claude získava pamäť, OpenAI prenáša asistenta priamo na obrazovku, Google učí AI vidieť planétu a Microsoft mení prehliadač na agenta. Každý z týchto krokov posúva hranice pohodlia aj dôvery – a otvára otázku, či ešte ovládame technológiu, alebo sa už ona učí ovládať nás.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, ako AI pretvára svet práce, poznania aj energie – od Wikipedie, ktorej čitateľov potichu nahrádzajú boti, cez lekársku AI, ktorá už dnes pomáha miliónom pacientov, až po Uber, ktorý z vodičov robí digitálnych pracovníkov. Pridáme aj britský boj o elektrinu pre dátové centrá, kreatívnu renesanciu v podaní Adobe a otázku, či sú správy o „prepúšťaní kvôli AI“ len modernou výhovorkou.